Takto pred 31 rokmi som stála ako jedna z mnohých na námestí v Trnave a štrngala kľúčikom. Neuvedomovala som si, ako dôležitý historický moment som prežívala spolu s tisíckami ľudí okolo seba.
Dnes viem, že cesta za slobodou sa nezačína politikou, alebo človekom.
Každý jeden z nás má príležitosť prispievať k prerodu našej spoločnosti, ktorý je síce bolestivý, zdĺhavý a chvíľami sa nám môže zdať že je až nedosiahnuteľný. Záleží len na nás samotných, ako pristupujeme k životu a človeku.
V tomto článku by som vám rada priblížila to, akým spôsobom sa hlásime dnes k odkazu 17.novembra 1989. Vychádza z krátkej úvahy o dôvodoch potreby premeny systémov a prístupov vo vzdelávaní u nás na Slovensku ako aj potrebách (nielen jazykových) škôl, ktoré majú príležitosť vďaka podpore programu Erasmus+ využívať prostriedky EU a rozvíjať tak seba, svojich lektorov, manažérov či študentov a žiakov.
Dnes je svet iný. Počujeme to z každej strany a zaujíma vás tak ako mňa, ako to vnímame? Čo to znamená, „svet je iný“? Kto alebo čo je vlastne ten svet? Nehovorí to náhodou každá generácia, že ten náš svet bol krajší, lepší a ten, ktorý prišiel po nás, je prinajmenšom iný, častokrát však horší alebo dokonca zlý?
Čo to s nami robí? Ako sa pri tom cítime? Vieme, ako sa cítia a čo potrebujú naše deti, mladá generácia miléniánov (narodení od roku 1994-95)?
Bolesť je prirodzená súčasť života. Tak isto ako radosť, či nadšenie. Sme ľudia a máme schopnosť cítiť. Paleta pocitov je u každého z nás pestrá a je prirodzené, že máme dni, v ktorých cítime viac radosti, pokoja či nadšenia a naopak, sú dní, kedy nám je do plaču, cítime bolesť či sme nahnevaní.
Keď sa tešíme, máme tendenciu sa o tieto zážitky deliť s ostatnými. Sme radi v spoločnosti druhých a prirodzene sa začleňujeme medzi nich. Ako je to však s prežívaním bolesti? Ako reagujeme, keď nás niečo bolí, cítime sa zranení a sklamaní? Niekto sa hnevá, niekto kričí, niekto je so svojou bolesťou sám. Iba niektorí z nás sú ochotní a schopní priznať si, čo cítia a hľadať príčinu toho, prečo sa tak cítia. Ako je potrebné zmeniť naše školské a pracovné prostredie tak, aby sme boli bližšie k ľuďom a najmä mladej generácii?
V rámci našej žiadosti o akreditáciu Erasmus+ na roky 2021 – 2027 sme identifikovali nasledovné potreby premeny prostredia (jazykovej) školy:
1. Potreba rozvoja podnikateľského a strategického myslenia v organizáciách
2. Potreby rozvoja systémov celoživotného vzdelávania naprieč celou organizáciou
3. Potreba zvyšovania kompetencií na všetkých pracovných pozíciách v organizáciách
4. Potreby zvýšenia kvality služieb a atraktivity organizácie
5. Potreba rozvoja vzťahov so zákazníkmi
6. Potreba sieťovania a medzinárodnej spolupráce
7. Potreba zvyšovania povedomia o mentálnej odolnosti a zdraví učiteľov a lektorov a iných pracovníkov vo vzdelávaní
8. Ekonomická udržateľnosť na trhu práce
Veríme, že budeme mať možnosť i naďalej rozvíjať ľudí a ich organizácie tak, aby sme prispievali svojou časťou k celku. Po rokoch dôsledného pozorovania a vývoja originálneho systému riadenia kvality vzdelávania Learn & Lead dnes posilňujeme našu komunikáciu s laickou i odbornou verejnosťou a sme otvorení spolupráci s každým, kto sa s týmito potrebami identifikuje.
V týchto dňoch spúšťame kampaň s názvom EVERY CHILD MATTERS/Záleží na každom dieťati, prostredníctvom ktorej ideme organizovať sériu webinárov pre rodičov, učiteľov a dospelých, ktorým záleží na budovaní lepšieho pracovného či rodinného prostredia pre zdravší život nás všetkých.
S láskou,
Jana Chynoradská