happy school orezane

Týždeň plný fantastických správ a HOROR v závere!

Vďaka projektu Erasmus+ a v rámci projektu HAPPY SCHOOL 2020 prežila Jana Chynoradská spolu s Monikou Miklánkovou z HARMONY ACADEMY a vyslankyňou firmy IPA Slovakia Zuzkou Marejkovou skutočne nezabudniteľný týždeň v Lotyšsku.  Záver výletu však nabral hororový scenár, veď posúďte sami!

Prežila som ho spolu s kolegyňou  Monikou Miklánkovou z HARMONY ACADEMY a vyslankyňou firmy IPA Slovakia  Zuzkou Marejkovou v Lotyšsku. Všetko sa uskutočnilo v rámci projektu HAPPY SCHOOL 2020  z dielne Erasmus+/KA1, v ktorom nastavujeme prostredie pre život ľudí v šťastnej škole. Lúskame nové nastavenie organizácie, v ktorej si ľudia spolu rozumejú, podporujú sa navzájom a rešpektujú jeden druhého. Cieľom všetkých je naplniť poslanie školy a chápať potreby seba a druhých pre šťastný život v škole. V tomto prostredí je priestor len pre veľkorysých a rozhľadených ľudí, uvedomelých vo svojich názoroch a odvážnych v ich presadzovaní. Zároveň sú otvorení učiť sa novým veciam, sú presvedčení o potrebe systému celoživotného vzdelávania, učenia sa a zrenia, rozvoja seba, svojej školy a okolia, v ktorom pôsobia.

Na úvod mi dovoľte zopár úvah:

  • Čas je hodnota, ktorá nás každou svojou minútou približuje k nášmu koncu tu na zemi, a preto je dôležité využiť každú z nich na to, aby sme prežili život šťastní. Netreba nám byť zbytočne múdry, bohatý či úspešný. Na čom skutočne v živote záleží je pocit šťastia, že sme. A keď si uvedomíme, že sme, tak cítime prirodzenú potrebu byť milovaný, prijatý, tvorivý, slobodný, potrebu patriť niekam.

“Netreba nám byť zbytočne múdry, bohatý či úspešný. Na čom skutočne v živote záleží je pocit šťastia, že sme.”

  • Od momentu nášho narodenia sa náš život vyvíja a my s ním. Tak ako príroda vôkol nás, tak i my prechádzame svojimi životnými cyklami, v ktorých prežívame „jar, leto, jeseň a zimu“. Nie je správne sa zastaviť v rozvíjaní myslenia, učenia sa, či premeny osobnosti. Čím starší sme, tým akoby viac vidíme a vnímame, máme možnosť rozhodnúť sa, či staré vzorce myslenia, v ktorých sme vyrastali, nám pomáhajú prežívať šťastný život alebo nie. Ak sme väzňom vlastných presvedčení naučených z minulosti, sme to opäť len my sami, kto sa z týchto pút dokáže vyslobodiť a nahradiť ich novými, modernými, pre nás a naše okolie prijateľnými uzávermi o živote.
  • Každý človek v našom okolí má svoj vlastný životný údel, a tak k nemu máme pristupovať s úctou a rešpektom.
  • Ak sme s človekom v pracovnom vzťahu, tak je dôležité si uvedomiť svoje právomoci a zodpovednosti, ktoré nám pomáhajú v rozvoji vzťahov s druhými ako i samým so sebou. Ak nám na tejto ceste svieti láska ako maják, ku ktorému sa približujeme, dokážeme krok za krokom prispievať k budovaniu nového sveta, v ktorom máme túžbu žiť. Vieme v ňom odpúšťať a prijímať všetko a každého ako dar. Je v poriadku, ak sa s niekým na svojej ceste rozvoja rozídeme. Ak cítime napätie a nepochopenie, pokúsme sa vcítiť do toho druhého a ak má i on/ona záujem o posilnenie vzťahu s nami, hľadajme spolu cestu vpred. Neutekajme, neobviňujme, neviňme druhých. I oni majú svoj príbeh a svoje cestu životom. Buďme odvážni, zvedaví, chápaví a empatickí.
  • Buďme takí, akí chceme, aby boli k nám tí druhí. Ukážme ľuďom, že nám na nich záleží a sme pripravení a otvorení tomu, aby sme zistili, ako vnímajú nás a našu prácu. I my máme totižto svoj príbeh a prirodzene máme možnosť očakávať pochopenie, toleranciu, rešpekt či odpustenie zlyhaní, ktorých sme za svojho života  dopustili. 

Keď sme boli v Lotyšsku, pozitívne správy z “domova” k nám prichádzali jedna za druhou a my sme sa len postupne tešili viac a viac. Zuzkina dcéra urobila poslednú skúšku pred bakalárskymi štátnicami, syna jej prijali na Žilinskú univerzitu a získal 2. miesto na školskom futbalovom turnaji. Monika bola úžasný sprievodca po anglicky a rusky, chrlila jeden nápad za druhým a prežila svoju prvú mobilitu Learn&Lead na výbornú. Náš Kubko bol prijatý na SPŠ dopravnú v Trnave, Betka urobila skúšky v prvom ročníku na PedF UK v Bratislave a mňa prijali do tímu Google. Za tento týždeň sme každá prešla viac ako 70 km, vyškolili sme sa spolu v modeli excelencie EFQM pre učiace sa organizácie, a počuli sme sa najviac ruštiny za život. Pamätný pre nás zostane i pozdrav od „bábušky“ z tržnice, ktorá sa s nami potom, ako sme u nej nakúpili syry, pekne rozlúčila „spasíba dévačky, dasvidánia“.

60267564_2351769728204035_4126798371216162816_n   61096826_2358530787527929_7648454825591439360_o

Cítila som sa tu ako doma a určite sa sem rada vrátim. Pracovne ale i na výlet s rodinou. Len 25min vlakom cesty (spiatočný lístok stojí 2,73 Euro/osoba) z Rigy sa nachádza pobrežie Jurmala. Je to nádherná časť Lotyšska, plná starobylej i novodobej architektúry. Prekvapí vás vynikajúcimi službami miestnych predavačov a obchodníkov. Pláže sú čisté a piesok je nádherný, bledý a jemný, skoro ako ten v Taliansku. Lotyšsko ponúka pestrú stravu plnú rýb, morských špecialít a zdravej výživy.

Záver mobility však nabral nečakaný zvrat. EMERGENCY LANDING. Keď to zaznelo v lietadle na našej ceste  domov, tak sme všetky zmeraveli. Kapitánov nervózny hlas v lámavej angličtine nám oznámil, že kvôli technickej chybe sa musíme vrátiť späť do Varšavy. V určitej výške lietadlo prestalo stúpať a moje tušenie, že niečo nie je v poriadku, sa potvrdilo. Následne nás personál začal pripravovať na EMERGENCY landing a mňa oblial pot. Doteraz som to videla iba vo filme; teraz sme však boli “hercami” my samé. Vymenili sme si niekoľko pohľadov, chvílami sme sa držali za ruky a dodávali si vieru, že všetko dobre dopadne. V tichu som sa modlila a myslela na najbližších. Napätie v lietadle stúpalo tak ako sme sa blížili k letisku. Ticho bolo prerušované iba monotónnym opakovaním HEAD DOWN … HEAD DOWN … HEAD DOWN, ktoré nám takto hovoril jeden z personálu. Ešte teraz mi znie v ušiach. Pristátie bolo tvrdé a rýchlosť pri ňom určite vyššia ako predpisuje letecká bezpečnosť. Keďže som však mala hlavu sklonenú dole a silno ju opierala o sedadlo predo mnou, tak som nevidela, ako sme sa priblížili až na zem. Keď som zdvihla zrak, videla som, že okolo nás boli hasiči, policajti, sanitky … svietiace majáky a brzdy išli naplno. Hluk bol ohromný a i keď som bola šťastná, že sme boli na zemi, stále som čakala na moment, kedy to lietadlo pristane úplne. V jednom momente sme sa všetky tri spontánne objali a plač sa z nás pustil úplne samovoľne. Keď sme nakoniec bezpečne pristáli, všetci ľudia spontánne zatlieskali a úľava, ktorá v lietadle zavládla, by sa dala vážiť na tony. Som rada, že SOM

Vďaka projektu Erasmus+ Happy School 2020 sme sa naučili základné informácie o modeli EFQM, spoznali novú kultúru a posilnili tak osobné ako i  pracovné vzťahy a spoluprácu.  Nečakane, ale o to vzácnejšie sme zistili na vlastnej koži, akú neopísateľnú a nevyčísliteľnú hodnotu má však ŽIVOT samotný.

Jana Chynoradská, HARMONY ACADEMY, Trnava