Dnešný svet praje spolupráci a inováciám, ktoré posúvajú kvalitu života ľudí na vyššiu úroveň. Oblasť školstva a vzdelávania prechádza vnútornou premenou prostredníctvom iniciatív zdola i zhora. Som presvedčená, že prežijú len tie, ktoré sú postavené na pevných základoch ľudskosti, odbornosti a odvahe. Jedna z takýchto životaschopných iniciatív sa buduje i v našom KA203 Erasmus+ projekte pod názvom UPGRADE with Learner-centred approach (LCA), v ktorom sme práve ukončili úvodnú časť nastavenia modernej cesty rozvoja učiteľa.

“Je zameraný na žiaka, ale závisí od učiteľa!” Branislav Kľuska

 

Dnešný svet praje spolupráci a inováciám, ktoré posúvajú kvalitu života ľudí na vyššiu úroveň. Oblasť školstva a vzdelávania prechádza vnútornou premenou prostredníctvom iniciatív zdola i zhora. Som presvedčená, že prežijú len tie, ktoré sú postavené na pevných základoch ľudskosti, odbornosti a odvahe čeliť hlasom kritikov, ktorí sa boja pustiť staré, nefunkčné štruktúry a presvedčenia, ktoré, žiaľ, do nášho moderného sveta, už nepatria.

 

Jedna z takýchto životaschopných iniciatív si začala svoju cestu raziť už od roku 2000. Cielene sa rozvíja v dialógu učiteľov, manažérov, zákazníkov a majiteľov súkromných škôl priamo v ich prevádzkach od roku 2010. Pracujeme, analyzujeme, prepájame poznanie, učíme sa navzájom a podnikáme nevyhnutné kroky pre vytvorenie takého prostredia v našej škole, ktoré zaktraktívňuje povolanie učiteľa, umožňuje mu rásť a rozvíjať sa v súlade s vývojom našej doby. Na jeseň 2019 sme zaujali vysokoškolských pedagógov, a tak sme spolu postavili projekt KA203Erasmus+ pod názvom UPGRADE with Learner-centred approach (LCA). Právev ňom sme práve ukončili úvodnú časť nastavenia modernej cesty rozvoja učiteľa. Vzhľadom na aktuálnu situáciu vo svete máme za sebou niekoľko odborných online stretnutí so zahraničnými partnermi, ktorých cieľom bolo nájsť čo najvhodnejšie postupy pri tvorbe prvého intelektuálneho výstupu „Rozvojový rámec učiteľa v prístupe zameranom na potreby žiaka (TDF LCA)“.

 

Základné nastavenie tohto rámca vychádza z rozdelenia učiteľov do troch základných stupňov (šiestich pod stupňov) profesionálneho rozvoja, a to v súlade s European Profiling Grid – https://egrid.epg-project.eu/. Logika merania a implementácie tohto rámca do prevádzky školy sa opiera o výstupy z medzinárodného projektu Erasmus+  „Learning, training and working for better perspective and employability“a aktuálne prebiehajúcich zistení pri tvorbe HAPPY SCHOOL 2020 v rámci ďalšieho Erasmus+projektu.

 

Celkovo sme postavili 11 odborných kompetencií, ktoré jasne prepájajú zistenia obsiahnuté v 7 princípoch prístupu zameraného na potreby žiaka podľa Gabriely Lojovej. V nich sú jasne opísané dva kľúčové vzťahy, a to vzťah učiteľa k žiakovi a vzťah učiteľa k vyučovaniu. Medzi tieto kompetencie patria aktívne učenie sa žiakovučebný obsah, Kognitívne a afektívne (citové a osobnostné) domény, triedna klíma a učebná atmosféra, vzťahy v triede, hodnotenie a spätná väzba a role učiteľa, vzťah so žiakmi.

 

Druhá časť kompetencií opisuje ďalšie dva kľúčové vzťahy, a to vzťah učiteľa k sebe samému a vzťah učiteľa k ostatným kolegom na pracovisku. Tie sa opierajú o 9 princípov moderného človeka Uč sa a veď , ktoré som napísala na základe osobnej rozvojovej cesty a individuálnej práce so stovkami učiteľov pri dôraznej implementácii pedagogického prístupu zameraného na potreby žiaka počas 20 rokov existencie našej jazykovej školy HARMONY ACADEMY. V rámci nich sme postavili nasledovné kompetencie poznanie seba samého (metakognícia),usmerňovanie svojho ďalšieho rozvoja, komunikácia a kooperácia,reziliencia a stres manažment a orientácia v globálnom kontexte.

 

Ako popisujú a vnímajú prínos práve tohto kroku na modernej ceste rozvoja učiteľa spolu autori predkladaného rámca? Môžete si prečítať výpovede štyroch z nich, Gabriely Lojovej, Branislava Kľusku, Renáty Ballovej a Markéty Rusnákovej.

Prof.Doc. Gabriela Lojová, Phd., pracuje na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre anglického jazyka a literatúry. Vo svojej pedagogicko-výskumnej činnosti sa venuje psychológii učenia sa a vyučovania cudzích jazykov a aplikovanej psycholingvistike. Podieľa sa na rôznych národných a medzinárodných projektoch a spolupracuje s inštitúciami zameranými na vzdelávanie učiteľov jazykov. V jej rozsiahlej publikačnej činnosti dominujú práce zamerané na humanizáciu vyučovania jazykov, rešpektovanie vývinových a individuálnych osobitostí žiaka a hľadanie možností zefektívňovania učenia cudzieho jazyka.

 

Čo vás aktuálne najviac teší na tomto projekte?

·      že je to ďalšia cesta, ako šíriť prístup zameraný na žiaka v našom i medzinárodnom edukačnom kontexte,

·      že členovia tímu veľmi pozitívne vnímajú tento prístup a stotožňujú sa s jeho efektívnosťou i potrebou šíriť ho a zahrnúť do vzdelávania učiteľov,

·      že samotní členovia tímu prejavujú záujem vzdelávať sa a bližšie sa oboznámiť s princípmi LCT.

 

K čomu je potrebné viesť súčasných učiteľov?

·      aby si uvedomovali, že tradičný spôsob výučby, ktorý v našich školách ešte do veľkej miery pretrváva, už nezodpovedá požiadavkám doby, že je potrebné hľadať nové prístupy,

·      aby oni sami pociťovali potrebu niečo zmeniť a posunúť sa ďalej, pretože bez toho je snaha „z vonku“ málo účinná, ak vôbec,

·      aby podvedome nekopírovali svoje tradičné učiteľské vzory, ale introspektívne si vybavovali účinok ich pedagogického pôsobenia a následne hľadali, „ako sa to dá robiť lepšie“,

·      aby princípy LCT nielen poznali a chápali, ale aby sa s nimi plne stotožnili a zmenili tak svoje „nastavenie“(mindset) a spôsob pedagogického myslenia,

·      aby sa dokázali odpútať od nášho tradičného zamerania na chyby a nedostatky žiakov a vnímali žiakov pozitívne, odhaľovali ich potenciál a pomáhali im v plnej miere ho rozvíjať,

·      aby rozvíjali svoj pozitivizmus.

 

Môžete uviesť konkrétny príklad z praxe?

 

Mnohí tradiční učitelia učia dlhé roky stereotypne, málo efektívne a nepociťujú potrebu niečo meniť. Chýba im sebareflexia, nevytvárajú priestor na spätnú väzbu, nepočúvajú prípadné kritické pripomienky. Pri diskusii o LCT vždy hľadajú, prečo sa to nedá, prečo to u nás nie je možné, prečo sú tradičné prístupy dobré (napr.: „…ak sa žiaci neboja, tak sa neučia“ „… na nich zaberá len krik, trest, alebo zlá známka, inak neposlúchajú …“).

doc.ThDr. Branislav Kľuska, PhD., pôsobí ako docent na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Vyštudoval učiteľstvo náboženskej výchovy a slovenského jazyka a literatúry na Katecheticko-pedagogickej fakulte sv. Ondreja v Ružomberku Žilinskej univerzity v Žiline. Po ukončení magisterského štúdia absolvoval doktorandské štúdium z biblickej teológie na Katolíckej univerzite Lublinskej v Ľubline (Poľská republika). Počas doktorandského štúdia absolvoval študijné pobyty na Viedenskej univerzite, Albert-Ludwigs-Universität vo Freiburgu a Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Zaoberá sa biblickou teológiou, posolstvom Nového zákona a rozmanitými aspektmi vyučovania náboženskej výchovy. Vyučuje predovšetkým v rámci študijného programu učiteľstvo náboženskej výchovy.

 

V čom je podľa vás najväčší prínos tohto projektu?

 

V tom, že je zameraný na zmenu v myslení vysokoškolských pedagógov, ktorí vzdelávajú budúcich učiteľov. Ak sa podarí zmena k lepšiemu, tak dôsledkom toho môže byť „reťazová reakcia“, ktorá vyústi do lepšieho vzdelávania, konkrétne do lepšej vyučovacej hodiny. Nevidím nič dôležitejšie ako to, aby každý žiak mal kvalitné a zmysluplné vzdelávanie, ktoré nie je zamerané na obsah vzdelávania ani na potreby trhu, ale na rozvoj žiaka, jeho talentov, daností.

 

Čo vás k nemu priviedlo a prečo?

 

Na konci každého prednáškového a skúškového obdobia si ako pedagóg “spytujem svedomie” a pýtam sa, čo som mohol urobiť lepšie. Už pätnásť rokov pôsobím na vysokej škole a stále cítim vo svojom pedagogickom procese istú nespokojnosť. Ako študent a  doktorand som bol vedený učiteľmi, ktorí učili prevažne tradičným frontálnym spôsobom. Preto je akosi prirodzené, že tento spôsob vyučovania sa mi stal vlastný. Nepovažujem ho za však dostatočný a hľadám spôsoby, ako to zmeniť, ako sa dostať bližšie k tomu, čo študenti naozaj potrebujú pre svoj osobnostný rast i pre svoje povolanie. Na univerzitách na Slovensku je kladený malý dôraz na kvalitu pedagogického procesu. Financovanie vysokých škôl a ich akreditačný proces je nastavený na formálne plnenie predovšetkým publikačných kritérií. A hoci sa deklarovala zmena, aj aktuálne akreditačné štandardy len potvrdzujú a stabilizujú tento formalizmus. Ako pedagóg stojím každý deň pred osobnosťami žiakov a preto cítim, že mojím poslaním je vzdelávať ľudí a nie napĺňať formálne požiadavky. Chcem to robiť kvalitne a zmysluplne a preto som sa rozhodol zapojiť do tohto projektu, pretože Learner Centred Approach vnímam ako príležitosť práve posunúť sa dopredu v pedagogickom procese. 

 

Ako vidíte svoju budúcnosť na konci  tohto projektu?

 

Veľmi jednoducho a prozaicky, ako pedagóga, ktorý bude lepšie učiť. Ak sa vosvojom prístupe stanem inšpiráciou pre svojich študentov, budúcich učiteľov,tak budú moje ciele naplnené.

Ing.Renáta Bellová, PhD., v súčasnosti pracuje na Katedre chémiea fyziky – Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Získala titul PhD. v Teórii vyučovania odborných predmetov zameraných na vyučovanie aplikovanej chémie.  Vo vedeckej činnosti sa venuje problematike inovácie prírodovedného vzdelávania. Je autorkou 1 monografie a spoluautorkou 12 vysokoškolských učebníc a skrípt, 24 zahraničných a domácich článkov a niekoľkých článkov publikovaných na vedeckých konferenciách.

 

V čom ste sa v tomto projekte našli a prečo?

 

Som učiteľka chémie na vysokej škole a keďže sa venujem vedeckej činnosti v oblasti prírodovedného vzdelávania, práve preto ma tento projekt veľmi zaujal. Je to  najmä z toho dôvodu, že vyučovanie prírodovedných disciplín je veľmi náročné a treba hľadať možnosti zlepšenia. Záujem mladých ľudí o štúdium prírodných vied klesá, taktiež na Slovensku je problém s nízkou prírodovednou gramotnosťou. Z týchto  dôvodov je nesmierne dôležité hľadať možnosti zlepšenia situácie a podľa môjho názoru práve prístup zameraný na žiaka (LCA) je cesta, ktorá môže zmenou prístupu inšpirovať žiakov a zvyšovať záujem o prírodovedné predmety. O to dôležitejšie je to na vysokých školách, kde sa pripravujú študenti na rolu učiteľa, sú vlastne našou budúcnosťou, naši študenti budú vychovávať naše deti, vnúčatá. Pri vyučovaní prírodovedných predmetov je zvlášť dôležitý prístup učiteľa, pretože prírodovedné predmety najmä fyzika a chémia patria k najmenej obľúbeným. Dôležitá je správna motivácia a zároveň možnosti, ktoré poskytuje učiteľ žiakom počas vyučovania. Je podstatné nájsť správnu mieru medzi množstvom poznatkov, ktoré musí žiak zvládnuť podľa určitých štandardov a aktivizujúcimi (objavnými) metódami, pretože prírodovedné predmety si musia žiaci vyskúšať. Týmto by mohol prístup orientovaný na žiaka (LCA) aj v prírodovednom vzdelávaní napomáhať pri prekonávaní problémov s vnútornou motiváciou žiakov k týmto predmetom a možno ich aj nadchnúť pre vedu.

 

Čo sa vám doteraz podarilo urobiť?

 

Pri spracovávaní tohto projektu som mala možnosť podrobne preskúmať kompetencie pre učiteľov, ktoré boli spracované ministerstvom a zistila som, že sú veľmi všeobecného charakteru. Ak má učiteľ ambície byť dobrým pedagógom, mal by sa orientovať aj na princípy LCA a je pre neho podstatné zamerať sa na kompetencie, ktoré vystihujú tento prístup.

 

Ako budete ďalej využívať poznatky z tohto projektu vo vašej ďalšej práci?

 

Princípy LCA sa pokúsim transformovať do prírodovedného vzdelávania vo forme kompetencií a budem  ich sprostredkovávať našim študentom, to znamená budúcim učiteľom tak náročného a neobľúbeného predmetu “chémie”.

doc.PhDr. Markéta Rusnáková, PhD., v súčasnej dobe pôsobí ako Prodekanka pre zahraničné vzťahy a mobility Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a pracuje na Katedre sociálnejpráce Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, pôsobí ako vysokoškolská pedagogička dvadsať rokov. Jej hlavnou špecializáciou v odbore je Sociálna patológia a Metódy sociálnej práce s rodinou, v ktorých aj dlhé roky publikuje a to ako v domácom, tak aj v zahraničnom prostredí. Je členkou viacerých redakčných rád domácich aj zahraničných časopisov, vedeckých rád fakúlt, je členka správnej rady Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci a členkou Akreditačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre oblasť vzdelávania. Zároveň je supervízorka a krízová interventka.

 

Moderní žiaci potrebujú moderných učiteľov – ako tento projekt pomáha tomuto cieľu?

V súvislosti s touto otázkou sa musím vrátiť na úplný začiatok vôbec rozhodovania tento projekt pripraviť. Profesijne som vysokoškolský pedagóg vzdelávajúci budúcich sociálnych pracovníkov. To znamená, že pedagogike ako vede som sa doposiaľ venovala len okrajovo.  Dlhodobo som sa však zaoberala otázkou, ako zmeniť svoj prístup ku študentom, aby boli vtiahnutí do učiva a ako ich motivovať k vytváraniu vlastných názorov a postojov na základe naštudovaných vedomostí. Každý rok som ich skúšala motivovať k týmto procesom, avšak zdalo sa mi, že sa neviem pohnúť z miesta. Väčšina študentov stále len pasívne prijímala informácie, ale aj napriek priestoru a mojej podpore len malá časť dokázala iniciatívne robiť vlastné závery. No a v tomto období som si vypočula prednášky prof. Lojovej a Dr. Chynoradskej a uvedomila som si, že toto je cesta, ktorou by som chcela ísť, nakoľko práve prístup zameraný na žiaka je prístup nad odborový, nie je dôležité alebo rozhodujúce koho alebo čo učíte, ale ako to učíte. Hneď od začiatku sme si uvedomili, že ak chceme niečo v systéme vzdelávani a zmeniť, nemôžeme naplánovať len jednorazové aktivity, ale musíme smerovať naše aktivity v projekte na základy vzdelávacieho systému, pod ktorými rozumieme zmeny na základných školách a v doplnení vedomostí vo vzdelávaní budúcich učiteľov. Náš projekt sa pozerá na systém ako komplex. Vnímame, že je dôležité pracovať so žiakom v tomto prístupe od prvého ročníka základných škôl, ale na to potrebujeme na druhej strane mať výborne v tomto smere vzdelaných budúcich učiteľov. No a nemôžme zabudnúť na učiteľov s dlhoročnou praxou, ktorí sa chcú zlepšiť v tomto prístupe a na sebe pracovať.

 

Uzatvorili sme tým pádom kruh, ktorý je pre modernizáciu vzdelávacieho systému na Slovensku zmysluplný.

 

Hodnota projektu v tomto kontexte je o to väčšia, že môžeme všetky výstupy v projekte konfrontovať so školskými systémami ďalších štyroch európskych krajín, čo je obrovským benefitom tohto projektu, ale aj pre vystavanie moderného učiteľa v kontexte prístupu zameraného na žiaka.

 

Ako sa podľa vás mení/dopĺňa týmto projektom programová ponuka vzdelávania budúcich a súčasných učiteľov na Slovensku a v zahraničí?

 

V projekte sme vytvorili komplexný vzdelávací program pre budúcich aj súčasných učiteľov,vytvárame spoločný systém, v ktorom bude definovaný neustály profesionálny rozvoj učiteľov v prístupe zameranom na žiaka/študenta, ako aj školské prostredie, v ktorom sa bude tento prístup uskutočňovať. Zameriavame sa na nevyhnutné zmeny, ktoré umožnia úplnú a úspešnú implementáciu tohto projektu. Nesmieme však zabudnúť na skutočnosť, že dobrá moderná škola sa rozvíja pod dobrým vedením s moderným prístupom vedenia školy, a preto sme do projektu zahrnuli aj program Learn and Lead, ktorého zámerom je vytvárať inšpiratívne učebné prostredie zlepšovaním výkonnosti jednotlivcov a organizácií, najmä v oblastiach strategického a organizačného rozvoja tým, že manažéri získajú dôležité zručnosti potrebné na to, aby mohli prevziať nové úlohy a stať sa súčasťou rozhodovacieho tímu.

 

Významným faktorom projektu, ktorý stavia výstupy do internacionálnych rozmerov, je zapojenie rôznorodých zahraničných inštitúcií do nášho projektu. Možno to v počiatkoch prípravy projektu nebolo plánované, ale v našom spoločnom projekte sa nám podarilo spojiť základné školy, vysoké školy, súkromné školy a mimovládne organizácie z piatich európskych krajín: Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko a Severná Macedónia. To nám pomôže šíriť výstupy projektu v európskych rozmeroch a tým pádom môžeme mať aj odvážnejšie ciele ako napríklad vytvoriť sieť škôl s prístupom orientovaných na žiaka/ študenta nielen na národnej úrovni, ale neskôr možno aj na medzinárodnej úrovni, nakoľko výmena skúseností a príklady dobrej praxe nás posúvajú v kompetenciách učiteľa ďalej vo svojom osobnom rozvoji.

 

V čom je podľa vás najväčší prínos doterajšej spolupráce s tímom Harmony Academy?

 

Z môjho pohľadu za tieto dva roky našej spolupráce s tímom Harmony Academy mám vnútorný pocit, že aj napriek tomu, že už máme za sebou mnoho spoločných aktivít vrátane nášho rozbehnutého spoločného európskeho projektu Erasmus+Strategic Partnerships, tak sme len na začiatku našej spolupráce. Myslím si, že nás ešte len niečo väčšie čaká. Tak ako je to nastavené v našom projekte, je potrebné a vítané jednotlivé rezorty neoddeľovať, ale práve naopak rezorty verejných, samosprávnych, súkromných a mimovládnych inštitúcií spájať. Vďaka spolupráci s Harmony Academy ako zástupcom súkromného vzdelávacieho zariadenia už v tomto momente rozvíjame viacero možných polí spolupráce, nakoľko si uvedomujeme, že programy, ktoré realizuje napríklad naša univerzita sú postavené na inom systéme a obsahu vzdelávania ako na Harmony Academy, a tu vidíme široké možnosti vzájomného obohatenia, inšpirácie a prepojenia našej spolupráce. Môžeme si byť vzájomne užitoční.

 

Verím,že naša cesta nám pomôže osloviť tak riaditeľov škôl, súčasných ako i budúcich učiteľov, ktorí vnímajú, že ich záslužná práca – povolanie, ktoré každý deň vykonávajú, je treba zatraktívniť a posunúť bližšie k druhým – žiakom či študentom, kolegom ako aj k nim samotným. 

 

Prístup zameraný na potreby žiaka prizýva učiteľov k sebareflexii, kontinuálnemu rozvoju a individualizácii postupov na vyučovaní i mimo neho. Prirodzene tak navádza učiteľov k zmene myslenia, ktoré je tak potrebné pre modernizáciu celého školstva.

 

Škola, ktorá sa rozhodne do plnej miery takýto prístup implementovať, potrebuje zmodernizovať svoje vnútorné procesy a otvoriť sa novému spôsobu riadenia. A presne o tom je náš projekt, z ktorého vám ponúkame tento článok. Naša misia pokračuje ďalej a v priebehu rokov 2021 a 2022 vám budeme postupne komunikovať cestu za našim cieľom – modernejšie, slobodnejšie, zodpovednejšie a radostnejšie školy a ľudia v nich!

Môže vás tiež zaujímať

Pozrite všetky posty Klinite sem

Harmony katalóg 2021

Prehľadný katalóg ponúk Harmony v PDF verzii na stiahnutie.